Podnikové plánovanie – história, zásady a prínos pre podnik

Podnikové plánovanie

Plánovanie je časťou riadenia (manažmentu), ktoré sa v dôsledku deľby práce a špecializácie v ňom osamostatnilo a predstavuje jednu zo základných manažérskych funkcií. Slovo plánovať pochádza z latinského slova „PLANTA“ = náčrt budovy, plánovať znamená načrtnúť schému, projektovať. Protikladom plánovania je improvizácia, pracovať bez plánu, náhodne.

Plánovací proces pozostáva z troch stupňov:

  1. Porozumenie, kde sme:
    • porozumenie produktom (či sú lepšie, alebo horšie ako produkty konkurentov v očiach zákazníkov, teda porozumenie konkurenčnej výhode, napr. ako konkurovať v cene, kvalite),
    • porozumenie zákazníkom (prečo a ako od nakupujú naše výrobky-identifikovať trhové segmenty), prednostiam aslabostiam (osobné ciele, vybavenie),
    • porozumenie príležitostiam a hrozbám(Rast trhu, SLEPT analýza)
  2. Rozhodnutie, kam chceme ísť: rozhodnutie sa, aké sú celkové ciele pre podnikanie (SMART kritériá)
  3. Plánovanie, ako sa tam dostaneme:– stratégie, ako dosiahnuť ciele vypracovanie marketingového plánu a finančného rozpočtu

Podnikateľská stratégia

Stratégia je program, ako riadiť podnikové zdroje (ľudské, materiálne/technické a finančné) k dosiahnutiu zisku. Podnikateľská stratégia je množina cieľov (strategické alternatívy) a zároveň množina metód (nástrojov na dosiahnutia cieľov), ako môže podnik tieto ciele dosiahnuť, ak sa chce dostať zo súčasnej situácia do budúcej situácie.

Podnikový plán

Plán slúži k dvom základným účelom:

  • K vnútornej potrebe v podniku;
  • Ku vonkajšej potrebe, pre mimo podnikové účely.

Základné skupiny „osôb“, ktoré majú zo spracovávania plánov hlavný prospech :

  • majitelia podnikov (myslia na budúcnosť podniku )
  • manažéri na rôznych úrovniach riadenia (riadia podnik)
  • Investori. Bankári, rizikoví investori, podnikateľskí anjeli

Prínos plánovania

Význam plánovania pre majiteľov podniku:

  • Naplánovaní zahájenia podnikania;
  • Naplánovanie a riadenie rastu podniku;
  • Definovanie a implementovanie stratégie;
  • Naplánovanie a riadenie zmien v podniku;
  • Efektívnej kalkulácii finančných prostriedkov pre rôzne prípady použitia

Prínos plánovania pre manažérov:

  • Odstraňovať, resp. znižovať podnikateľské riziko
  • Pomáhajú pri plánovaní tímu;
  • Pomáhajú pri získavaní finančných prostriedkov

Prínos plánovania pre investorov:

  • Pomáhajú pri ohodnocovaní rizika investície;
  • Pomáhajú pri ocenení manažmentu kvality

Podnikateľskí anjeli ako ivestori sú individuálni investori, ktorí využívajú vlastný kapitál na financovanie MaS s výrazným rastovým potenciálom, využívajú medzeru medzi financovaním podnikania z vlastných zdrojov, resp. zdrojov od rodinných príslušníkov a financovaním prostredníctvom profesionálnych fondov rizikového kapitálu.

Kedy plánovať

Plánovanie je činnosť, ktorá je vždy spojená s rozvojom, zmenou stavu, zmenou štruktúry alebo zdrojov za účelom dosiahnuť ciele podniku.

Obdobia využitia plánov:

  1. Start up (zahájenie podnikania);
  2. Rast podniku;
  3. Turnaround (začínajúca kríza, resp. zastavenie prevádzky);
  4. Iné príklady, napr. Feasibility study

Obsahové významy plánovania:

  • Orientácia na budúcnosť,
  • Alternatívne možnosti výberu ciest v záujme dosiahnutia zmeny,
  • Výber jednej z alternatív.

História plánovania

Plánovanie je jedna z najstarších ľudských aktivít spojená s predvídaním budúcnosti, prvé dokumenty podobajúce sa neskorším plánom začínajú sa konštruovať po vynájdení písma.

  • V počiatkoch sa plánovanie orientovalo najmä na ročné plány – „budgeting“.
  • Po 2. svet. vojne – dlhodobé plánovanie – „long-range planning“ založené na extrapolácii vývojových trendov v minulosti.
  • 60 – te roky min. storočia – „strategické plánovanie“
  • Súčasnosť – vo vyspelých krajinách – indikatívne plánovanie.
  • 1922 Fayol – chápe plánovanie dlhodobé podnikové plánovanie
  • formy makroekonomického plánovania s dopadom na podnikovú sféru sa rozvíjali v krajinách západnej Európy už pred 2.svet.vojnou a aj po 2.sv.vojne. Prvý pokus zrealizovaný v Nemecku (1932) – zostavený plán boja s masovou nezamestnanosťou
  • Švédsko – rozpracovaná finančno-rozpočtová a peňažno-úverová politika pre dynamiku rastu NH ukazovateľov (HDP, investície, politka zamestnanosti…);
  • Holandsko (J. Tinbergen) v r.1936 rozpracoval makroekonomický model, kt. ilustroval vplyv vládnej politiky na rozvoj ekonomiky.
  • USA – 1946 makroekonomické aspekty mal AKT o zamestnanosti

Definícia a koncepcie plánovania

Plánovanie je určovanie cieľov a ciest ako tieto ciele v určenom čase a na požadovanej úrovni dosiahnuť.

Direktívne plánovanie

  • je uplatňované v centrálne riadených ekonomikách bolo príznačné tzv. normatívne plánovanie so svojim hierarchickým rázom.
  • národohospodársky plán zostavovalo plánovacie centrum, ktorý sa cez stredný stupeň riadenia dostával rozpisom do podnikov.
  • NHP určoval čo vyrábať, ako vyrábať, komu predávať za aké ceny, s akými nákladmi vyrábať, za aký čas vyrábať

Indikatívne plánovanie

  • je charakteristické pre krajiny s rozvinutou trhovou ekonomikou, bez donucovacieho charakteru
  • priekopníkom teórie bol Francúz Massé
  • harmonizácia za pomoci trhu
  • harmonizácia založená na moci
  • francúzsky spôsob harmonizácie prostredníctvom „plánu národa“

Indikatívne plánovanie na Slovensku

Indikatívne plánovanie sa na Slovensku neuplatňuje, využívajú sa rôzne nástroje hospodárskej politiky, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Makroekonomické informácie dôležité pre rozhodovanie podnikov poskytujú vládne dokumenty, ako sú národohospodárska stratégia konkurencieschopnosti, niektoré odvetvové koncepcie. Význam plánovania spočíva v znižovaní, resp. eliminovaní chybných rozhodnutí, ktoré by bránili podniku v jeho úspešnom napredovaní (prednosti, nedostatky).

Plánovanie a výkonnosť

Kvalita plánovacieho procesu prispievajú k vyššej výkonnosti než rozsah plánovania. Vzťah plánovania a výkonnosti je ovplyvnený aj časovým rozmerom plánovania Organizácie sa musia aspoň 4 roky venovať systematickému plánovaniu, než sa prejaví jeho dopad na výkonnosť.

Formalizované plánovanie je spojené s:

  • vyšším ziskom;
  • návratnosťou aktív;
  • ďalšími pozitívnymi finančnými výsledkami.

Zásady plánovania

  1. Kontinuálnosť plánovania;
  2. Pružnosť plánovania;
  3. Variantnosť plánovania;
  4. Organizácia a koordinácia plánovacieho procesu;
  5. Reálnosť plánovania
  • Plánovanie sa uplatňuje a existuje pri rôznych objektoch riadenia, t.j. na každej úrovni riadenia. Jeho konkrétny obsah je však odlišný podľa úloh danej úrovne riadenia. Podľa toho sa mení aj rozsah prác, ktoré na plánovanie pripadajú a jeho časový horizont, t.j. so zmenou úrovní riadenia sa mení v rámci celkovej spotreby práce pripadajúcej na riadenie aj podiel práce vynaloženej na plánovanie.
  • Na najvyššej riadiacej úrovni podniku (top-manažment) pripadá najväčší objem prác na plánovanie (najmä na strategické plánovanie) a malý objem prác na operatívne riadenie. Smerom k nižším úrovniam riadenia podniku sa pomer týchto činností postupne mení, t.j. na najnižšej úrovni riadenia (napr. dielňa) pripadá najmenší podiel z riadenia na plánovanie (t.j. operatívne plánovanie).
  • V plánovaní je potrebné rozhodovať aj o tom, ako prebieha niekoľko plánovacích procesov v súvislosti s vytváraním rovnováhy využitím kapacít, ľudských a finančných zdrojov
  • V súčasnej vývojovej etape manažmentu je príznačný dôraz na strategické plánovanie, formulovanie podnikovej stratégie a jej implementovanie. Z hľadiska správania podniku sa plánovanie považuje za nástroj zvládnutia meniacich sa vnútorných a vonkajších podmienok.

Vzťah plánovania a rozhodovania

  • Pri plánovaní je dôležitý jeho vzťah k rozhodovaniu. Možno povedať, že plánovanie je proces prijímania rozhodnutí, je to rozhodovanie o rôznych stránkach budúcej činnosti podniku, a plán je jedným z najdôležitejších rozhodnutí. Na prijatie kvalitného plánu je potrebné vypracovať varianty, porovnať ich a vybrať z nich ten najlepší

Vzťah plánovania a informačného procesu

Plánovanie tiež úzko súvisí s informáciami – informácie sú východiskom plánovania, predstavujú informačné vstupy:

  • informácie z okolia – od odberateľov, od dodávateľov, o podobných výrobkoch, o situácii na svetových trhoch, o konkurencii, o hospodárskej politike vlády ap.
  • interné informácie – o doterajšom priebehu a výsledkoch budúceho vývoja

Vylepšite túto stránku

Chcete doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥