Alternatívne formy vzdelávania

Úvod

Pretrvávajúci problém zhoršovania sa úrovne vzdelania a kvalifikácie študentov po ukončení stredných či vysokých škôl, pramení hlavne z nedostatočnej spolupráce škôl s firmami a z celkového nezáujmu jednotlivých škôl o požiadavky trhu práce. Na jednej strane firmy požadujú napríklad kvalitných programátorov a strojárov, no školy naopak produkujú absolventov ekonómie, pedagogiky či práva, ktorí následne bojujú s nezamestnanosťou. Tento problém by mohol byť riešiteľný aj prostredníctvom kooperácie škôl a firiem.

ANALÝZA – Vzdelávanie budúcich zamestnancov

Vzdelávanie budúcich zamestnancov firiem už na stredných a vysokých školách – Ide o spoluprácu (kooperáciu) medzi školou a zamestnávateľom, ktorá prináša výhody pre obe strany. Takáto spolupráca môže vzniknúť vo väčšine odvetví a odborov, napríklad:

• strojárstvo,
• elektrotechnika,
• stavebníctvo,
• IT,
• hotelierstvo a reštauračné služby,
• ekonómia a účtovníctvo,
• manažment,
• marketing,
• chemický priemysel a farmácia,
• a iné.

Zapojiť sa môžu ako stredné tak aj vysoké školy, podľa potrebnej kvalifikácie a požiadaviek na zamestnancov.

V súčasnosti prebieha spolupráca medzi KIA Motors Slovakia a odbornými školami a univerzitami. Ako aj napríklad SOU KNM , podobná spolupráca prebieha aj medzi spoločnosťou EMERSON a školami. Táto spolupráca však nie je na dostatočnej úrovni.

Firma by mala podporovať, zasahovať do vzdelávania na strednej odbornej škole, poskytnúť možnosť praxovať študentom priamo vo výrobe. Tým pádom bude škola produkovať zručných absolventov s dostatočnou praxou. Firma si po skončení štúdia bude môcť vybrať zaškolených a pripravených absolventov, ktorí budú poznať pomery a spôsob práce v danej firme, budú pripravení nastúpiť do práce a pracovať na 100 %, bez ďalšieho potrebného zaškolenia, ktoré zaberá čas.

Základnou požiadavkou firmy je mať kvalifikovaný a efektívne pracujúci personál, a požiadavkou školy je produkovať absolventov, ktorí sa okamžite po škole zamestnajú alebo pokračujú v štúdiu na VŠ. Sústredíme sa na tú časť, ktorá nepokračuje na VŠ, ale chce sa zamestnať.

Plnenie školy a firmy

Firma by škole poskytla podporu, priestor pre realizáciu študentov a škola kvalitných absolventov.

Firma by poskytla:

• peňažné prostriedky na vybavenie školy,
• technické pomôcky na výučbu,
• požiadavky na zručnosti zamestnancov,
• priestor na prax vo výrobe, vývoji, administratíve, manažovaní, atď.,
• štipendijné programy pre SŠ a VŠ,
• témy diplomových prác a projektov,
• konzultácie a prednášky s odborníkmi z praxe,
• možnosť podieľať sa na procese výroby a vývoja produktov,
• väčšiu podporu aj finančného charakteru tým študentom, ktorí dosahujú dobré výsledky a majú záujem pracovať vo firme po skončení štúdia (napr. platené praxe, isté miesto po skončení štúdia).

Škola by poskytla:

• upravenie učebných osnov podľa potreby firmy,
• väčšiu časť vyučovania zameranú na prax,
• priestor pre odborníkov z firmy, ktorí by sa podieľali na výučbe,
• možnosť pracovať vo firme aj počas štúdia,
• zmluvnú zaviazanosť, že časť absolventov pôjde pracovať hneď po škole do konkrétnej firmy,
• priestor pre inovácie a vývoj,
• kvalitných, vzdelaných a motivovaných absolventov.

Spôsoby výučby: prax vo výrobe, prednášky a konzultácie s odborníkmi z praxe, exkurzie a prehliadky v spoločnosti, workshopy, tréningy, coaching, zážitkové vzdelávanie. Celkovou formou by bolo zážitkové vzdelávanie študentov priamo vo firme.

Z popísanej spolupráce vyplývajú výhody ako pre firmu, školu tak aj pre samotného študenta.

Výhody a nevýhody pre firmu, školu a študenta

Výhody pre firmu:

• zaškolení zamestnanci,
• dostatok kvalitných zamestnancov,
• vyššia produktivita práce,
• praxujúci študenti = lacná pracovná sila,
• absolventi s návykom na prácu,
• možnosť vychovať si špecialistov,
• dobré meno.

Výhody pre školu:

• zaškolení zamestnanci, – prestíž zo spolupráce z firmou,
• dostatok kvalitných zamestnancov, – viac absolventov uplatnených v obore,
• vyššia produktivita práce, – kvalitná výučba obsahujúca nové trendy,
• praxujúci študenti = lacná pracovná sila, – väčší záujem študentov o štúdium na škole.

Nevýhody/riziká pre firmu:

• vychovaný absolvent pôjde pracovať inde,
• vysoká fluktuácia zamestnancov,
• vysoké náklady spojené s podporou, zvládli najnovšie trendy v danej oblasti.
• zdržiavanie výroby pri praxi študentov.

Nevýhody/riziká pre školu:

• úzke špecifické zameranie,
• žiaci budú viac pracovať ako sa učiť =dlhodobá návratnosť investície (min 4 roky, zhoršený prospech, kým daný študent nedoštuduje a nezamestná sa),
• nedostatok odborných pedagógov, ktorí by vysoké náklady spojené s podporou, zvládli najnovšie trendy v danej oblasti.

Výhody pre študenta:

• vyššia možnosť uplatnenia,
• možnosť zarábať si aj počas štúdia,
• možnosť pracovať aj počas štúdia.

Nevýhody pre študenta:

• viac praxe na úkor všeobecného vzdelania,
• vyššie požiadavky než na iných= zvýšená záťaž na študenta.

Prvky biznis modelu

Zákaznícke segmenty

Keďže firmy a školy medzi sebou kooperujú, zákazníkov môžeme rozdeliť nasledovne. Školy, ako zákazníci firiem, sa zaujímajú o vhodnú ponuku od podnikov ohľadne možnej praxe a zaučenia ich študentov podľa oblasti a zamerania školy. Firmy, ako zákazníci školy, sa zaujímajú o ponuku vhodných, najlepších možných študentov zo školy, ktorých si zaučia s možnosťou ďalšej spolupráce i po skončení školy. Študenti, ako zákazníci firiem, majú prvotnú potrebu zaškoliť sa vo firme, kde po skončení školy vidia možnosť, že sa lepšie uplatnia na trhu práce alebo dokonca hneď po škole budú zamestnaní vo firme, kde praxovali.

Hodnota pre zákazníka

Prax študentovi prináša osvojovanie získaných teoretických poznatkov zo školy. Reálne má možnosť vyskúšať si svoje vedomosti a zručnosti vo firme. Je viac pripravený a chápe súvislosti teória – prax.

Informácie študent získava a učí sa nové dôležité informácie ohľadne profesie, ktorú bude v budúcnosti vykonávať. Tieto informácie väčšinou neposkytujú v školách, preto majú vyššiu hodnotu.

Uplatnenie na trhu práce – študent s praxou má oveľa väčšiu možnosť rýchlejšieho uplatnenia na trhu práce, keďže väčšina firiem preferuje práve uchádzačov s praxou.

Budúci vyškolení zamestnanci – Pre firmu to má veľký význam, pretože môže dlhodobo plánovať zamestnancov, nových si môže postupne školiť a tak ušetriť čas.

Dobré meno firmy, školy – Táto kooperácia medzi firmou a školou je výhodná pre oboch i v tom, že študent tak môže rozširovať povedomie a dobré meno firmy i školy a tak im zabezpečiť nových zákazníkov a študentov.

Distribučné kanály

Študenti alebo školy sa môžu dozvedieť o absolventskej praxi či už napríklad z úradu práce, rôznych webových stránok firiem, novín, časopisov alebo fyzickým kontaktom zástupcami firiem pri prezentovaní ich požiadaviek na školách študentom. Firmy ponúkajú školám a študentom rôzne návrhy spolupráce, ale i naopak, školy a študenti firmám. Firma a škola spolupracujú na základe nimi vytvorenej a dohodnutej zmluvy. Následne škola odporučí študenta firme, ktorá poskytne priestory a potrebné zaškolenie v danom obore.

Budovanie vzťahov so zákazníkmi

Vzťahy medzi firmou a školou, ktorá ako keby zastupuje študenta, sú spísané a dohodnuté formou zmluvy. Škola musí poskytovať takých študentov, ktorí budú flexibilní na požiadavky firmy, kde absolvujú prax. Ďalej sa firma tiež snaží poskytovať určité vybavenie alebo finančnú pomoc pre partnerské školy a študentov. Taktiež sa firmy snažia motivovať študentov, aby začali u nich pracovať i po škole. Môžu ich motivovať už finančnou čiastkou za odpracovanie niekoľko hodín vo firme. Študent môže podľa potreby komunikovať s vedením firmy, ale i školou.

Spôsob generovania tržieb

Firma má vyššiu produktivitu práce, praxujúci študenti sú poväčšine lacná pracovná sila, má možnosť vychovať si špecialistov a to všetko v budúcom plánovaní. Takýto zamestnanci sú okamžite pripravení pracovať a využívať svoj potenciál a tým okamžite produkovať zisk pre spoločnosť.

Študent si môže taktiež privyrobiť popri štúdiu, ak sa tak dohodne s firmou.

Kľúčové zdroje

Pri týchto zdrojoch sa uvažuje o ľudských a intelektuálnych zdrojoch pre firmy, čo sú študenti. Pre školy sú to fyzické a finančné zdroje v podobe dodávania potrebných strojov alebo materiálu na výučbu od firiem, prípadne finančné pomoci. Pre študentov sú to hlavne intelektuálne a finančné zdroje, ktoré získajú v praxi.

Kľúčové aktivity

Aby celkový proces praxe fungoval, je najdôležitejším prvkom kvalitné vzdelávanie a ponuka informácií pre študentov vo firme a jej celkový prístup ku študentom.

Kľúčoví partneri

Ako kľúčových partnerov môžeme označiť kooperáciu medzi školami, firmami a študentmi. Napríklad firma KIA má v tejto oblasti partnera Žilinskú univerzitu a naopak.

Generovanie zisku

Pri tejto alternatívnej forme vzdelávania by sa skôr jednalo o nepriamy zisk. Z pohľadu firmy aj školy by bol tento zisk vyjadrený napríklad počtom kvalitných absolventov, ktorí by boli schopní ihneď nastúpiť do práce bez ďalších školení a zaúčaní.

Stratégie pre marketingový manažment

Hlavným cieľom alternatívneho vzdelávania vo forme kooperácie medzi firmami a školami je prakticky pripravený (vzdelaný) absolvent, či už strednej alebo vysokej školy.

Pod pojmom vzdelaný študent sa rozumie študent, ktorý počas štúdia nadobudol pracovné návyky, oboznámil sa s postupnosťou činností pri jednotlivých prácach a pracovnou náplňou, naučil sa byť samostatný a podľa možnosti iniciatívne sa zúčastňujúci na riešení problémov.

K tomu, aby systém vzdelávania založený na kooperácii viedol k naplneniu cieľa je potrebné splnenie určitých podmienok:

• Podpora od štátu – Podpora vo forme zákonov a nariadení na podporu kooperácie škôl a firiem, ale aj finančná podpora od štátu (napríklad zníženie DPH spoločnostiam alebo vyššie finančné odmeny kooperujúcim firmám).
• Ochota firiem pristúpiť na kooperačný vzťah a pôsobiť priamo na školách – Firmy by mohli na školách prednášať, ale aj pôsobiť na vytvorenie konkrétnych predmetov alebo dokonca študijných programov, školám by mohli poskytovať odbornú, personálnu aj materiálnu podporu.
• Ochota škôl prispôsobiť a pozmeniť vyučovacie osnovy – Upravenie vyučovacích osnov podľa požiadaviek firiem je veľmi dôležité a súvisí s nasledovnou praxou.
• Ochota vyučujúcich prispôsobiť vyučovací proces novým požiadavkám – Niektorí z vyučujúcich (väčšinou starší) nemajú ochotu sa prispôsobovať a meniť svoje zaužívané vyučovacie praktiky, preto je potrebné ich motivovať a informovať ich o tom, že zmena študijných osnov by priniesla prospech nie len študentom, škole, firmám, ale v konečnom dôsledku aj samotnej ekonomike na Slovensku.
• Zadefinovanie hodnotenia študentov v praxi (hodnotenie od samotných spolupracovníkov, nadriadených a vedúcich oddelení) – Hodnotenie by mohlo prebiehať každý mesiac, tak ako sú mesačnou mzdou odmenení pracovníci, aj študenti by mohli dostávať mesačný feedback o kvalite/nekvalite ich práce (prípadne mzdu).
• Aktívni študenti – Študentov bude potrebné nastaviť tak, aby samotnú príležitosť praxovať ponímali ako prestíž nie záťaž.
• Prísľub študenta – Študenti by sa mohli po vyštudovaní zamestnať vo firme, ktorá danému študentovi poskytla prax (samozrejme ak bude mať o neho firma záujem) minimálne na 3 roky. Prísľub by mohol byť vo forme podpísania zmluvy už v priebehu praxe popri škole.
• Osveta verejnosti – Motivácia by mala byť smerujúca k vzdelávaniu absolventov uplatniteľných na trhu práce a informovaní o možnom zlepšení fungovania ekonomiky Slovenska.
• Monitoring a následný reporting uplatnenia študentov, poprípade zverejňovanie výšky ich platov – Táto podmienka by mohla slúžiť ako pozitívna/negatívna vizitka škôl o ich úspechu/neúspechu spojenom s uplatňovaním ich absolventov.

Obmedzenia

Čo sa týka určitých bariér, pri navrhovanej forme vzdelávania, patrí medzi ne neochota firiem zapájať sa do vzdelávacieho procesu, aj napriek tomu, že nie sú spokojné s kvalitou a dostupnosťou prakticky zručných študentov. Aj z toho mála firiem, ktoré sa snažili o spoluprácu a zmenu procesu vzdelávania bolo až 20 % neúspešných, z čoho nám vyplýva, že práve aj školy vytvárajú bariéru, tým, že nemajú záujem. Tieto školy väčšinou nechcú meniť a inovovať zastarané osnovy.

Obrovskou bariérou je aj neochota vychovávať užitočných a prakticky zručných absolventov. Školám ide väčšinou len o kvantitu a bohužiaľ nie o kvalitu študentov, čo môže byť spôsobené systémom financovania škôl.

Záver

Na slovenskom trhu sa podobné vzdelávanie už realizuje. Táto kooperácia má však značné rezervy, ktoré bude možné eliminovať po splnení vyššie spomínaných podmienok. Vyskytuje sa tu priestor na rozširovanie a prehlbovanie kooperačných vzťahov, z ktorých by čerpali obe strany. V súčasnej dobe je potrebné sa zameriavať na spĺňanie reálnych potrieb trhu a preto predpokladáme, že model vzdelávania na základe kooperácie škôl a firiem, sa bude čoraz viac uplatňovať na slovenských školách. To hlavne aj z dôvodu potreby prepájania študijných osnov s praktickým využitím v budúcom zamestnaní, aby školy neprodukovali neuplatniteľných a neschopných absolventov. Spoločnosti si postupne začínajú uvedomovať, že ak chcú zamestnávať kvalitných zamestnancov bez dodatočných rekvalifikácií a školení, budú musieť tlačiť na školy a ich vzdelávací systém a budú sa opätovne snažiť o nadviazanie kooperácie pri praktickom vzdelávaní a “vychovávaní” ich budúcich zamestnancov.