Index ekonomickej slobody a projekt Doing Businees

Projekt svetovej banky Doing Business

Svetová banka vytvára a porovnáva v prieskume Doing Business regulácie podnikateľského prostredia vo svetových ekonomikách. Hodnotenie sa stanoví na základe ukazovateľov počas rôznych fáz životného cyklu malých a stredných podnikov (MSP) od založenia spoločnosti cez získanie stavebného povolenia, bankových úverov, až po vymáhanie zmlúv a ukončenie podnikania. Hlavným cieľom je poskytnúť objektívny základ na pochopenie a zlepšenie právneho prostredia pre podnikanie. Prieskum sa snaží poukázať na špecifikáciu predpisov alebo regulačných postupov, ktoré môžu byť vhodné na uskutočnenie reforiem. Výhodou je dobrá porovnateľnosť medzu krajinami, nakoľko väčšina vstupných dát sú údaje získané aplikáciou konkrétnych prípadových štúdií. Neskúma však faktory, vyplývajúce na podnikanie ako je veľkosť trhu, kvalitu ľudského kapitálu a podobne a vzťahuje sa na jednu právnu formu podnikania a to s.r.o., preto nemusí byť reprezentatívny pre ostatné formy podnikania. V roku 2014 Doing Business 2014 skúmal 11 indikátorov v 189 krajinách. Na prvom mieste skončil Singapur, n druhom Hong Kong, tretie miesto má Nový Zéland. SR sa umiestnila na 49. mieste pozíciu si zlepšilo Poľsko na 45. Mieste, stalo sa krajinou s najlepším umiestnením aj keď posledné roky vyhrávalo SR v rámci V4. ČR vykázala pokrok v dvoch z 10 sledovaných oblastí a to v zahraničnom obchode a v riešení platobnej neschopnosti, ale naopak v siedmich si pohoršila. Najväčší pokles bol v kategórií registrácia nehnuteľností v kategórií zakladanie firmy, preto je ČR na 75. mieste a Maďarsko na 54. mieste viď tabuľka 9. (Svetová banka: Doing business 2013, dostupne na www.doingbusiness.org)

V rámci hodnotenia SR dopadlo najhoršie v rámci kategórie ochrany investorov na 115. Mieste a najväčší pokles zaznamenalo v kategóriách zakladanie firmy o 28 miest, naopak na 11. Mieste sa SR umiestnila v kategórií registrácia nehnuteľností. Index DB obsahuje dva druhy inštitúcií, ktoré uľahčujú prístup k finančným zdrojom a zlepšujú ich alokáciu ako úverové registre, úverové spoločnosti a zabezpečovacie práva dlžníkov a veriteľov v zabezpečených transakciách a zákonoch o bankrote. Zdieľanie informácií prostredníctvom úverových registrov alebo spoločností pomáha veriteľom odhadnúť bonitu klientov, kým zabezpečovacie práva môžu uľahčiť využívanie kolaterálu a vymáhanie pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti. Insolvenčné režimy a práva veriteľov majú zásadný význam pre vytvorenie zdravého investičného prostredia a môžu prispievať k podpore podnikanie a ekonomického rastu. Tieto dva druhy inštitúcií sú merané dvoma radmi indikátorov. Index zabezpečovacích práv analyzuje právny rámec zabezpečených transakcií, pričom skúma do akej miery kolaterál a zákony o bankrote umožňujú úverovanie, nadobúda hodnoty 0-10, vyššie hodnoty naznačujú, že zákony sú lepšie navrhnuté pre zvyšovanie prístupu k financiám. Index úverových informácií skúma pokrytie, kvalitu a rozsah úverových informácií dostupných prostredníctvom úverových registrov a úverových spoločností, nadobúda hodnoty 0-6, vyššie naznačujú vyššiu dostupnosť úverových informácií od verejných úverových registrov a súkromných spoločností. Postavenie krajiny je postavené na súčte sily indexu zabezpečovacích práv a hĺbky indexu úverových informácií.

Index ekonomickej slobody

Index of Economic Freedom – index ekonomickej slobody (IES) ho každoročne vypracúva Heritage Foundation, má veľmi podobné poradie krajín v oblasti ekonomickej slobody zostavuje aj kanadský Frase Institute pod názvom Economic Freedo of the World Index. Z týchto výsledkov vyplýva, že prosperita jednotlivých krajín sa do značnej miery odvíja od stupňa ich ekonomickej slobody. Index vyhodnocuje 10 širších okruhov ekonomickej slobody, krajiny sú v jednotlivých kategóriách hodnotené od 0 po 100, pričom 100 predstavuje maximálne slobodu. A spriemerované údaje dosiahnu konečný bodový zisk ekonomiky. Spomedzi 177 hodnotených krajín sa stala najslobodnejšou ekonomikou Hongkong, ktorý si tento titul udržiava už od roku 1995. Okrem neho popredné miesto získalo Singapúr, Austrália, Nový Zéland a Švajčiarsko. SR dosiahlo ekonomickú slobodu na úrovni 68,7 a to predstavuje hodnotu vyššiu ako svetový priemer 59,6 a mierne vyššiu ako regionálny priemer 66,4. Ak porovnáme hodnotenie ekonomickej slobody SR tak sa jej hodnotenie oproti predchádzajúcemu roku zlepšilo o 1,7% a preto sme aj postúpili o 9 priečok vyššie. SR sa umiestnilo v tomto pred 57. Poľskom a 48. Maďarskom ale za ČR, ktoré obsadilo 29. priečku. Preto si teda ČR vyslúžila postavenie „skôr slobodnej ekonomiky“ zatiaľ čo ostatné krajiny sa nachádzajú len v „ mierne slobodnej ekonomike. Musíme, ale vyzdvihnúť Poľsko , ktoré v hodnotení IES 2013 dosiahlo 10. Najvyššie zvýšenie.

Hodnotenie SR

Hodnotenie SR v roku 2011 sa zlepšilo hlavne na základe konsolidačných úsilí minulej vlády a novelizáciou zákonníka práce, ale zhoršenú známku sme získali za problematickú situáciu v eurozóne teda za menovú stabilitu, a napokon aj za stále vysokú mieru korupcie. Štátne vlastníctvo bánk aj iných finančných inštitúcií ako sú poisťovne a kapitálové trhy znižuje konkurenciu a tak všeobecne vedie k nižšej dostupnosti finančných služieb. Index skúma finančnú slobodu v rámci nasledujúcich oblastí a to:

  • stupeň zásahov štátu do činnosti bánk a iných finančných inštitúcií prostredníctvom aj priameho aj nepriameho vlastníctva,
  • miera vládnej regulácie finančných služieb,
  • stupeň rozvoja kapitálového a finančného trhu,
  • vplyv vlády na prideľovanie úverov,
  • otvorenosť zahraničnej konkurencie.

Tieto oblasti sa berú na vedomie pri hodnotení celkovej úrovne finančnej slobody krajiny, ktorá zabezpečuje ľahký a efektívny prístup k finančným možnostiam pre jednotlivcov a podniky. Celkové skóre sa prideľuje finančnej slobode ekonomiky zrážkami z ideálneho skóre- Najvyššie má z krajín V4 ČR 80,0, čo predstavuje nominálny vplyv vlády (nominal government inference). Môžeme poznamenať, že štátne vlastníctvo finančných inštitúcií zaberá malý podiel na celkových aktívach sektora. Ostatné krajiny V4 majú rovnaké skóre 70,0 to znamená obmedzený vládny vplyv ( limited government inference).

Prideľovanie úverov je teda ovplyvňované vládou a súkromné prideľovanie úveru nečelí skoro žiadnym reštrikciám. Nadácia Heritage Foundation publikuje index ekonomickej slobody, ale aj kanadský inštitút Fraser, ktorý takto vedie 75 mimovládnych organizácií z celého sveta pod hlavičkou Economic Freedom Network. Index je zložený z 5 ukazovateľov, ktoré sa týkajú veľkosti štátneho sektora, úrovne právneho štátu, medzinárodného obchodu alebo celkovej regulácie, menovým prostredím a inflačným prostredím. Je tu 24 komponentov, z ktorých väčšina pozostáva z iných čiastkových komponentov.

Index sa zostavuje a riadi základnými princípmi a to, že pravidlá, ktoré umožňujú vyšší rozsah osobnej slobody, dobrovoľnej výmeny, konkurencie na otvorenom trhu, vymáhateľnosti práva a ochrany súkromného vlastníctva, vedú k vyššiemu hodnoteniu ekonomickej slobody danej krajiny. Na základe tohto prieskumu je najslobodnejšou krajinou sveta Hongkong, druhou je Singapur, nasleduje Nový Zéland, Švajčiarsko, Spojené arabské emiráty, Maurícius, Fínsko, Bahrajn a Kanada a najmenej Venezuela. SR sa umiestnilo na 36. mieste spomedzi 152 porovnávaných krajín. Najlepšie hodnotenie krajín V4 má Maďarsko na 24. Mieste, Poľsko s priečkou 52. a ČR na 54. mieste. SR dosiahlo najlepšie umiestnenie v oblasti menovej stability, kde obsadilo 15. miesto. SR tiež získalo vysoké hodnotenie za slobodu medzinárodného obchodu, kde bolo na 17. mieste a najhoršie to bolo v oblasti súdnictva a ochrany vlastníckych práv, kde získalo 63. miesto.

Dostupnosť finančných zdrojov je v prieskume prezentovaná práve ukazovateľom menového a inflačného prostredia. Aj tento ukazovateľ sa člení na 4 komponenty, 3 sú stanovené na meranie konzistentnosti menovej politiky s dlhodobou cenovou stabilitou, potom je to slobodný prístup k vlastným zahraničným bankovým účtom. NA to aby krajina získala vysoké hodnotenie v tejto oblasti musí prijať opatrenia, ktoré vedú k nízkym a stabilným mieram inflácie a vyhnúť sa opatreniam, ktoré obmedzujú schopnosť využívania alternatívnych mien. V rámci krajín V4 malo lepšie hodnotenie ako SR Maďarsko na 10. Mieste, ostatné krajiny sa umiestnili za SR, Poľsko na 20. mieste a ČR 24. miesto. (Belanová, K.,2014)

Najčastejšie nevýhody MSP

Pri analyzovaní malých a stredných podnikov v krajinách V4 je potrebné charakterizovať najčastejšie nevýhody MSP medzi, ktoré platí :

  • obmedzený prístup ku kapitálu, obmedzené zdroje na výskum a marketing,
  • vyššie výrobné náklady (často menej efektívne využívanie kapacity strojov, malá sériovosť a pod.,
  • obmedzené možnosti presadenia sa na zahraničných trhoch,
  • menšie lokálne trhy, obmedzený počet odberateľov,
  • silná konkurencia,
  • averzia k plánovaniu a tvorbe stratégie,
  • časté preťaženie jediného vedúceho.

Môžeme povedať, že práve tieto dôvody sú dôvody kvôli, ktorým sa väčšina podnikateľov bojí.

Rozhodujúce výhody malých podnikov

  • dynamickosť, prispôsobivosť podmienkam dopytu,
  • úzka špecializácia – nevhodná pre veľký podnik – možnosť pre pružnú inováciu a kvalitu produkcie,
  • bezprostredný a neustály kontakt so zákazníkom,
  • jednoduchá organizačná štruktúra, rýchle a neskresľujúce a pravdivé informačné toky,
  • centralizácia riadiacich funkcií (chýba nejednotnosť skupinových záujmov vo vedení častá vo veľkých podnikoch),
  • kreatívna koordinácia a kontrola (podnikateľ nie je zviazaný normami)
  • blízky vzťah k zamestnancom, viac neformálnej komunikácie
  • v rodinných firmách sa dá predpokladať aj úspora finančných prostriedkov ako sú nižšie náklady na riadenie a pod.
Subjektívne bariéry Objektívne bariéry
  • Sociálne bariéry, nezvyk a neochota rozumne investovať,
  • Nepripravenosť, chýbajúce ekonomické a manažérske vzdelanie,
  • Psychologické bariéry, negatívny vzťah k riziku, chýbajúca potreba sebarealizácie v náročných podmienkach, chýbajúca potreba presadiť sa.
  • Nestabilita právneho prostredia,
  • Nevhodná legislatíva, ktorá zvýhodňuje zabehnutý veľký podnik,
  • Nedostačujúca štátna podpora,
  • Sťažený prístup k voľnému pádu (MSP nie sú pre finančné spoločnosti atraktívnym zákazníkom),
  • Prebujnelá byrokracia.

Tabuľka : Hlavné bariéry pre rozvoj MSP, zdroj: Vlastné spracovanie

Na základe zistených informácií je možné poznamenať, že všetky krajiny V4 zaznamenali dopad a tým pádom aj vplyv svetovej krízy hlavne v podobe poklesu export a priemyselnej produkcie, ako aj spomalenia prílevu priamych zahraničných investícií a rastu nezamestnanosti. Toto je hlavný dôvod, prečo je dôležite vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré sa považuje za predbežnú podmienku zdravého ekonomického rastu malých a stredných podnikov.

Použitá literatúra

BELANOVÁ, K., 2014. Komparácia kvality podnikateľského prostredia v krajinách Vyšehradskej štvorky s osobitným akcentom na dostupnosť finančných zdrojov. In: Národohospodárske otázky Ročník 22. 1/2014 s. 12-16.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *