Výrobná činnosť podniku

Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje samotné fungovanie podniku, jeho postavenie na trhu a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Výrobe sa preto venuje maximálna pozornosť na všetkých stupňoch riadenia podniku.

Výroba (V) je časť transformačného procesu, t.j. konkrétna premena výrobných faktorov (vstupov) na výrobky (výstupy). Táto premena prebieha ako výrobný proces, ktorý pozostáva z celého radu pracovných, automatických aj prírodných procesov a je ohraničený časovým intervalom, v ktorom sa východiskové vstupy premieňajú na výstupy.

Výrobný proces (VP) môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku.

Členenie výrobného procesu

Medzi základné aspekty jeho členenia patrí:

1. výrobný program – VP členíme podľa toho, ako sa jednotlivé VP podieľajú na tvorbe výstupných prvkov:

a) hlavný VP – súhrn operácií meniacich zloženie, akosť surovín, materiálov, ktoré priamo vstupujú do výrobkov a tvoria ich substanciu. Je základom VP v podniku, je v súlade s výrobným plánom
b) pomocný VP – zabezpečuje výrobu výrobkov a realizáciu výrobkov bezprostredne potrebných pre zabezpečenie chodu hlavného VP, ktoré však nevchádzajú do výrobkov a iba málokedy opúšťajú podnik (výroba výrobných pomôcok, údržbárenské a opravárske práce)
c) vedľajší VP – zabezpečuje všetky druhy energií (výroba elektrickej energie, stlačeného vzduchu a pod.)
d) pridružený VP – v rámci neho sa realizuje výroba výrobkov, ktorá bezprostredne nesúvisí s výrobným plánom alebo výrobným programom podniku

2. zložitosť výrobkov člení VP na:

a) jednoduché VP – vyrábajú sa v nich jednoduché výrobky z jedného druhu východiskového materiálu, jednotlivé činnosti sa uskutočňujú postupne za sebou
b) zložité VP – vyrábajú sa v nich zložité výrobky, VP sa skladá z niekoľkých jednoduchých alebo čiastkových VP

3. účasť prírody, človeka a techniky – VP členíme:

a) prírodné procesy – východiskový materiál sa účelne mení pôsobením prírodných síl
b) pracovné procesy – pracovná sila pôsobí pri použití náradia, strojov, zariadení na surovinu tak, aby ju cieľavedome premenila na hotový výrobok. Tu patria hlavne VP chemickej a mechanickej výroby.
c) automatické procesy – premena suroviny na hotový výrobok sa uskutočňuje pôsobením strojov a zariadení samočinne (bez priameho vplyvu človeka)

4. použitá technológia – podľa tohto hľadiska rozlišujeme:

a) ťažobné technologické procesy – surovina sa 1x dostáva do styku s pracovnou silou a výrobným zariadením
b) mechanické technologické procesy – nemení sa podstata spracovávanej suroviny, mení sa jej tvar a veľkosť
c) chemické technologické procesy – mení sa vlastnosť spracovávanej suroviny
d) biochemické procesy – mení sa podstata spracovávanej suroviny vplyvom prírodných procesov
d) energetické technologické procesy – spojené v výrobou elektriny, pary, plynu a pod.

5. skladba výrobkov – podľa tohto hľadiska členíme VP na 3 základné výrobné fázy, ktoré sa vyznačujú technickou, priestorovou a časovou ucelenosťou:

a) predzhotovujúca fáza – východiskový materiál a suroviny sa spracovávajú na polotovary a polovýrobky, určené na ďalšie spracovanie
b) zhotovujúca fáza – vyrábajú sa jednotlivé súčiastky výrobku
c) dohotovujúca fáza – činnosti, pri ktorých sa zo súčastí a uzlov vyrábajú výrobky

6. spôsob a miera opakovateľnosti výroby – VP členíme na:

a) pretržitý – výroba sa preruší v závislosti od organizácie práce, resp. potrieb podniku
b) nepretržitý – kontinuálny proces obyčajne v chemických či hutníckych výrobách; preruší sa len pri opravách a vo výnimočných prípadoch
c) cyklický – opakuje sa v pravidelných cykloch a hovoríme o sériovosti výroby
d) necyklický – ide o sporadickú výrobu, ktorá je charakteristická pre kusový typ výroby.

Zákonitosti výrobného procesu

Medzi zákonitosti výrobného procesu patrí:

proporcionálnosť – kvantitatívna vyváženosť medzi jednotlivými zložkami VP
paralelnosť (súbežnosť) – možnosť súčasne vyrábať časť alebo všetky rovnaké či rozdielne činnosti. Využitím paralelnosti sa skracuje dĺžka výrobného cyklu výrobku, urýchľuje sa prísun výrobkov na trh, znižuje sa potreba zásob surovín a materiálov, skracuje sa doba obratu obežného majetku.
rytmickosť – v rovnakých časových intervaloch sa vynaloží rovnaké množstvo jednotlivých druhov výrobných faktorov a dosiahne sa rovnaké alebo vzrastajúce množstvo výroby, t. z. ide o rovnaký a pravidelný priebeh VP
nepretržitosť – je prejavom uplatňovania proporcionality, paralelnosti a rytmickosti VP. Ide o nerušené pôsobenie všetkých komponentov VP, keď sa výroba nezastavuje a jednotlivé operácie na seba plynule nadväzujú.

Typy výroby

Pod typom výroby rozumieme súhrn technologických znakov výroby, ktoré vyplývajú z charakteristických čŕt a technickohospodárskej funkcie vyrábaných výrobkov. Je to vlastne prostredníctvom množstva rovnakje alebo rovnorodej výroby charakterizovaná organizačná forma výroby. Typ výroby ovplyvňuje celkovú výrobnú činnosť podniku hlavne v nasledovných oblastiach:

ovplyvňuje voľbu technológie výroby, strojového zariadenia, rôznych nástrojov, prípravkov a pod.
pôsobí na formy organizácie VP
predurčuje mieru podrobnosti konštrukčnej a technologickej prípravy, ako aj rozsah prác súvisiacich s vypracovaním technologického postupu
od typu výroby závisí priamo celá organizácia riadenia VP (zriaďovanie dielní, rozsah riadiaceho aparátu, metódy operatívneho riadenia a pod.)
ovplyvňuje kvalifikačnú štruktúru pracovníkov
jednotlivé typy výroby ovplyvňujú ekonomické výsledky VP, čo sa prejavuje v stupni využívania strojového zariadenia (nové stroje, použité stroje), výrobnom cykle, produktivite práce a výške nákladov