Rozhodovanie a rozhodovací proces

Rozhodovanie a rozhodovací proces

Rozhodovací proces – proces voľby medzi viacerými možnými riešeniami (užšie poňatie, hľadanie a výber vhodných variantov riešenia vzniknutého problému).

Charakteristika rozhodovania

  • výber alternatívnych priebehov činností, je základom plánovania,
  • nie je možné zostaviť plán bez rozhodovania, to je o začlenení zdrojov, o spôsobe postupu,
  • manažér považuje rozhodovanie za svoju hlavnú prácu, pretože musí „neustále“ rozhodovať o tom, čo ma byť vykonané, kto to má vykonať, kedy a kde a čas od času ako to má byť vykonané,
  • je tiež súčasťou každodenného života každého človeka a priebeh činností,
  • nie je možné posudzovať izolovane, pretože každé rozhodnutie sa prenáša aj na ostatné plány.

Dve stránky rozhodovania – kvalita rozhodovacích procesov ovplyvňuje zásadným spôsobom fungovanie organizácie

  1. Meritórna stránka rozhodovania (vecná, obsahová)
  • odráža rozdielnosti rozhodovacích procesov, ich špecifické rysy,
  • príklady:
  • výrobný program,
  • kapitálové investície,
  • uvedenie výrobku na trh, marketingová stratégia,
  • organizačné usporiadanie,
  • vytvorenie spoločného podniku,
  • výber pracovníkov,
  • jednotlivé procesy sú predmetom štúdia rôznych disciplín (marketing, finančný manažment, personalistika,…).
  1. Procedurálna stránka rozhodovania– logická (procedurálne)
  2. spoločné rysy a vlastnosti rozhodovacích procesov,
    • rámcový postup riešenia (identifikácia problému, vyjasnenie jeho príčin a cieľov riešenia, generovanie variantných riešení, hodnotenie a výber),
    • koncepty (úžitok a jeho meranie),
    • metódy a nástroje podporujúce riešenie rozhodovacích problémov.

Teórie rozhodovania

  • teória úžitku (utility– prospechu pre organizáciu)– hodnotenie variantov podľa kritérií, ktoré prinášajú prospech,
  • sociálno-psychologické teórie – zamerané na subjekt a jeho správanie sa,
  • kvantitatívne orientované teórie– aplikácie matematických modelov a metód (operačná analýza, teória hier, rozhodovacia analýza),
  • teórie rozhodovania v organizáciách – rešpektujú obmedzené schopnosti subjektu rozhodovania, ako aj obmedzenie racionality v organizáciách.

Normatívne teórie:

  • poskytnutie návodu, ako problémy riešiť, aké modely použiť a akým spôsobom,
  • tvorba noriem, ktorých aplikácia vedie k požadovanej kvalite rozhodovania,

Deskriptívne (popisné) teórie:

  • získavanie poznatkov o tom, ako rozhodovanie skutočne prebieha,
  • popis, analýza a hodnotenie rozhodovacích procesov, ich priebehu, predností a nedostatkov, správanie sa rozhodovateľa a ďalších subjektov v priebehu rozhodovacieho procesu.

Klasifikácia rozhodovacích procesov

  1. podľa štruktúrovanosti rozhodovacieho problému a postupu riešenia – programované rozhodovanie, neprogramované rozhodovanie,
  2. podľa informovanosti subjektu o rozhodovacej situácii – rozhodovanie v podmienkach istoty, v podmienkach rizika, v podmienkach neurčitosti
  3. podľa počtu riešiteľov – individuálne rozhodovanie a skupinové (tímové) rozhodovanie,
  4. podľa úrovne riadenia a časového rozpätia medzi prijatím a realizáciou rozhodnutia – strategické rozhodovanie na najvyššej úrovni riadenia, operačné rozhodovanie, taktické rozhodovanie,
  5. podľa funkčnej oblasti – rozhodovanie o výrobe, rozhodovanie o financiách, rozhodovanie o ľudských zdrojoch, rozhodovanie o marketingových aktivitách, o výskumu a vývoji a pod.

Rozhodovanie v podmienkach istoty, rizika a neistoty

Rozhodovanie za istoty je považované za rozhodovanie deterministické. Vychádza z koncepcií plnej informovanosti a racionálneho správania sa rozhodovateľa. Pri rozhodovaní za istoty musí rozhodovateľ poznať všetky faktory t.j. všetky alternatívy, ich dôsledky a stavy okolia. Úlohou rozhodovateľa je v tomto prípade voliť alternatívu s najvyššou hodnotou úžitkovosti.

Pri rozhodovaní v podmienkach neistoty (rizika) pozná rozhodovateľ pri určitých stavoch okolia jednotlivé varianty a ich úžitkovosť. To, ktorý z týchto stavov skutočne nastane, však vie len odhadnúť s určitou pravdepodobnosťou.

O rozhodovaní v podmienkach neurčitosti hovoríme vtedy, ak sú známe alternatívy a ich výsledky pri jednotlivých stavoch okolia. Nepoznáme však pravdepodobnosť výskytu možných stavov okolia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *