Získavanie vlastného kapitálu

Získavanie vlastného kapitálu podniku z interných zdrojov

Každý podnikateľský subjekt potrebuje k svojej podnikateľskej činnosti určitý majetok. Tento majetok má rôznu formu. Zdroje, ktorý je tento majetok krytý – predstavuje kapitál (K).

Pri zakladaní novej firmy – podnikateľ vloží vklad – (základné imanie)

  • vklad predstavuje vlastný kapitál = označujem ho ako vlastné imanie è vystupuje ako vlastné zdroje

Postupne vznikajú (spravidla z rozdelenia zisku) ďalšie vlastné zdroje, ktoré firma používa na samofinancovanie:

è (rezervné fondy, rôzne rezervy),

è zisk a odpisy.

  • pri financovaní z interných zdrojov sa zdroje financovania vytvárajú, aj používajú v samom podniku,
  • financovaním podniku z interných (vnútorných) zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z jeho finančno-hospodárskej činnosti.
  • financovaním podniku z interných (vnútorných) zdrojov rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno-hospodárskej činnosti samého podniku,

Rozlišujeme:

  • financovanie zo zisku (samofinancovanie),
  • financovanie z odpisov,
  • financovanie z rezerv,
  • financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí (racionalizáciou, zmenou majetkovej štruktúry a uplatňovaním technického pokroku).

Financovanie zo zisku

  • zisk je predovšetkým cieľ podniku, ktorý vyplýva z rozdielu medzi nákladmi a výnosmi. Je to najdôležitejšia zložka finančného výsledku podniku. Ak chce podnik dosahovať zisk, musia jeho výnosy prevyšovať náklady podniku,
  • ukazovateľ úspešnosti a efektívnosti podnikania, ktorý vyjadruje:
  • mieru účelovosti vyrábanej produkcie,
  • mieru efektívnosti vynakladania živej a zhmotnenej práce,
  • mieru využitia vloženého kapitálu.
  • výšku HV možno vyčísliť:
  • rozdiel medzi VI podniku na konci a na začiatku sledovaného obdobia,
  • rozdiel medzi V a N podniku.
  1. spôsob – rozdiel vo výške VI
  • východiskom výpočtu je ocenenie aktív podniku od ktorých treba odpočítať sumu cudzieho kapitálu viazaného v podniku. Rozdiel predstavuje vlastné imanie podniku. Toto treba ešte ďalej upraviť o prírastok vlastného imania, ku ktorému došlo iným spôsobom ako dosiahnutím zisku (navýšenie akcií, dotácie).
  1. spôsob – rozdiel medzi V a N
  • najčastejší výpočet HV: V > N = Z; N > V = S
  • presnosť vykázaného zisku (straty) je ovplyvňovaná oceňovaním produkcie, vykazovaním nákladov, spôsobom časového rozlišovania nákladov a pod.

HV v praxi slovenských podnikov

  • prevádzkový HV
  • HV z finančných operácií

= HV za bežnú činnosť

  • mimoriadny HV

Faktory ovplyvňujúce výšku dosiahnutého HV

  • objem realizovanej produkcie,
  • štruktúra realizovanej produkcie,
  • cena jednotky realizovanej produkcie,
  • náklady na jednotku realizovanej produkcie.

Rozdeľovanie zisku

  1. na úhradu daní,
  2. na výplatu dividend,
  3. na samofinancovanie podniku

– to znamená, že rozsah samofinancovania podniku závisí predovšetkým od daňovej a dividendovej politiky.

Financovanie z odpisov

  • odpisy nepredstavujú pre podnik novovytvorené zdroje financovania, ale sú peňažným vyjadrením opotrebovania hmotného a nehmotného dlhodobého majetku,
  • v priebehu príslušného obdobia sa zúčtujú do nákladov,
  • zdroj vnútorného financovania podniku

Aký je rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi? V prvom rade účtovné sa účtujú podľa zákona o účtovníctve a daňové podľa zákona o dani z príjmov.

Vstupná cena DM

  • obstarávacia cena, vlastné náklady, reprodukčná cena.

Životnosť majetku – najčastejšie v rokoch, ovplyvňuje ju:

  • fyzické a morálne opotrebovanie.

Použitie odpisov

  • odpisy nie sú účelovo viazané na financovanie reprodukcie hmotného a nehmotného dlhodobého majetku podniku,
  • v rámci finančnej politiky môže podnik môže podnik odpisy používať na financovanie akýchkoľvek potrieb podniku.

Ostatné interné zdroje financovania

  • penzijné fondy,
  • zdroje z predaja majetku,
  • zdroje z realizácie technického pokroku,
  • zdroje z racionalizačných opatrení.

Financovanie z rezerv

  • rezervy tvorené do nákladov sa vytvárajú napr. na generálne opravy, kurzové straty a pod. Sú podobne ako odpisy nákladom, ktorý nie je v danom období výdajom.
  • Ak sú teda rezervy kryté výnosmi, zostávajú v podniku ako zdroj, ktorý je určený na vymedzený účel.

Financovanie z racionalizačných opatrení

  • racionalizačné opatrenia predstavujú dôležitý potenciál vnútorného financovania,
  • podstata finančného efektu z racionalizačných opatrení spočíva v znížení potreby kapitálu viazaného v obežnom a neobežnom majetku,
  • uvoľnený kapitál predstavuje zdroje, ktoré možno použiť na ďalší rozvoj podniku. Najväčší potenciál pre uvoľňovanie kapitálu poskytujú spravidla racionalizačné opatrenia v oblasti zásobovania, výroby a odbytu,
  • cieľom racionalizačných opatrení v týchto oblastiach je zníženie úrovne kapitálu viazaného v zásobách, materiálu, nedokončenej a dokončenej výroby a pohľadávkach.

Financovanie z predaja podnikového majetku

  • peňažné prostriedky môže podnik získať tiež speňažením určitých položiek svojho majetku. Bežne k tomu dochádza plánovane napr. pri ukončení termínovaných vkladov alebo predajom cenných papierov, ktoré podnik vytvoril alebo nakúpil v skoršom období s cieľom vytvoriť na prechodnú dobu rezervy likvidity.
  • finančné zdroje môže podnik získať aj predajom ďalších prostriedkov, ako napr. predajom nepotrebného materiálu, výrobného zariadenia a pod. Vtedy je potrebné dbať, aby tieto predaje nenarušili plynulosť výroby a nezhoršili finančne hospodársku situáciu podniku

Financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí

  • postupné uvoľňovanie vstupnej ceny dlhodobého majetku (vo forme odpisov a ich návratu prostredníctvom tržieb do podniku) a súčasne schopnosť majetku efektívne pracovať počas celej doby životnosti spôsobujú, že podnik potrebuje uvoľnené sumy odpisov na financovanie obnovy až po úplnom odpísaní majetku, resp. po uplynutí doby jeho používania.
  • za predpokladu, že vytvorené odpisy podnik hneď investuje, môže zo zdrojov financovania obnovy v rozsahu tzv. efektu z využívania uvoľneného kapitálu financovať aj rozvoj podniku. Odpisy sú v takomto prípade prostriedkom tvorby nového dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. Efekt z využívania uvoľneného kapitálu znamená, že za určitých podmienok môže podnik zo zdrojov financovania obnovy financovať aj rozvojové potreby.

Typy, hodnota, emisia akcií, cena odberného práva

Akcia – majetkový cenný papier, ktorý zakladá svojmu majiteľovi (akcionárovi) podiel na majetku akciovej spoločnosti.

Význam akcií

  • sú najvýznamnejším zdrojom získavania peňažného kapitálu na financovanie rozvojových potrieb,
  • sú jednou z možností fin. investovania voľných peňažných prostriedkov,
  • sú nenávratné a bezúročné peň. prostriedky, ktoré zabezpečujú nezávislosť od veriteľov,
  • sú možnosťou pre investorov rozložiť riziko podnikania na viacero osôb.

Typy akcií

  1. Podľa formy, akej sú vydané:
  • listinné CP – akcionár preukazuje svoje vlastníctvo akciou,
  • zaknihované CP .
  1. Podľa spôsobu označenia vlastníka:
  • akcie na majiteľa – za majiteľa a považuje ich držiteľ,
  • akcie na meno – na akcii na meno je napísané meno prvého majiteľa, ktorý ju získal na primárnom trhu
  1. Podľa rozsahu práv a povinností spojených s vlastníctvom akcií
  • kmeňové – právom akcionára pri týchto akciách je
  • podieľať sa na riadení spoločnosti,
  • získavať podiel na zisku (dividendu),
  • zachovanie pôvodného podielu na majetku spoločnosti,
  • zodpovedajúci podiel na likvidačnom zostatku.
  • prioritné,
  • zamestnanecké.
  • obchoduje sa s nimi na kapitálovom trhu (KT).

Hodnota akcií

Poznania vnútornej hodnoty akcie – slúži na podporu rozhodovania

– či kupovať alebo predávať akcie – ak sa s akciou obchoduje na burze

– o finančnej investícii – ak sa s akciou neobchoduje na burze

Činitele ovplyvňujúce vnútornú hodnotu akcie:

  1. hodnota kapitálových aktív,
  2. pravdepodobné zisky a dividendy,
  3. pravdepodobné tempo rastu podniku.

Upisovaním rôznych druhov akcií:

  • pri zakladanís.,
  • pri rozširovanís.,
  • pri finančnej reštrukturalizácii – iba zmena štruktúry K
  • vzniká akciový kapitál, ktorého podiel na celkovom kapitály – predstavuje menšiu časť vlastného kapitálu,
  • emitovaný K (základný K) = počet emitovaných akcií * menovitá hodnota,
  • emisné ážio – sa vzťahuje iba k okamihu emisie akcií = výnos z akcie.

Oceňovanie akcií: oceňovanie CP sa uskutočňuje v zmysle zákona

  1. menovitá hodnota – je peňažná suma, na ktorú CP znie, musí byť kladné číslo, najmenej 1 €,
  2. účtovná hodnota (bilančný kurz) – je rozdiel medzi A (majetkom) a cudzím K pripadajúcim na 1 akciu; finanční analytici ju považujú za minimálnu hranicu trhovej ceny
  3. likvidačná hodnota – predstavuje sumu, ktorá by pripadla na akciu v prípade likvidity, na vyspelých trhoch sa považuje za dolnú hranicu trhovej ceny akcie
  4. reprodukčná hodnota – je rozdiel medzi reprod. hodnotou A a hodnotou záväzkov
  5. emisný kurz– cena, za ktorú predáva emitent CP pri jeho vydaní, u nás nemôže byť < ako menovitá hodnota, spravidla je rovný alebo o niečo vyšší ako menovitá hodnota

(subskripčná cena) – býva spravidla < ako trhová cena starých akcií, odklon závisí od konkrétnej situácie na KT

  1. trhová cena – cena dosiahnutá a vyhlásenia na regulovanom trhu, kde sa obchoduje s CP,
  2. vnútorná hodnota – je trhová cena akcie, približuje sa vnútornej hodnote na fungujúcom KT.

Činitele, ktoré vplávajú na vnútornú hodnotu obligácie:

  1. výnos z kupónu,
  2. doba splatnosti,
  3. nominálna hodnota.

Ak je vnútorná hodnota obligácie väčšia ako trhová cena, tak investor by mal obligácie kupovať.

Ak je vnútorná hodnota obligácie nižšia ako trhová cena, tak vtedy má zmysel obligácie predávať.

Rozhodovanie o emisie akcií:

Technika emisie akcií sa líši podľa charakteru a. s., pre ktorú sa emitujú:

  • malé a.s. – s ich akciami sa takmer neobchoduje, vlastnia ich najmä len manažéri a.s.,
  • veľké a.s. – ich akcie charakterizujeme ako verejne vlastnené – s ktorými sa bežne a pravidelne obchoduje na KT – vydávanie sa uskutočňuje verejnou emisiou (verejný predaj akcií)

Postup: emitujúca firma sa musí najskôr rozhodnúť o veľkosti K, ktorý chce získať a o type vydávaných akcií + výber sprostredkovateľa, ktorý by mal emisiu umiestniť na primárnom trhu

Cena odberného práva

  • predstavuje finančnú kompenzáciu za vzdanie sa práva na kúpu akcií z novej emisie. Je odvodená z emisnej ceny novej akcie, trhovej ceny starej akcie a odberného práva

Stanovenie emisného kurzu nových akcií:

  1. Subskripčný kurz – príliš nízky = zbytočná strata

– príliš vysoký = odradenie investorov

  1. Emisný kurz – nemôže byť nižší ako menovitá hodnota

Výhody a nevýhody emisie akcií

Výhody emisie akcií pre emitenta

  • prírastok vlastného imania zlepšuje súvahu + zlepšuje úverovú schopnosť emitenta,
  • sú k dispozícii bez časového obmedzenia,
  • nevyžadujú každoročnú potrebu platenia dividend,

Nevýhody emisie akcií pre emitenta

  • dividendu je potrebné vyplácať zo zdaneného zisku,
  • investor získava práva spolurozhodovať,
  • môžu ich emitovať iba akciové spoločnosti.

Výhody emisie akcií pre investora

  • ochrana pred infláciou,
  • možnosť vysokých kapitálových ziskov,

Nevýhody emisie akcií pre investora

  • možnosť nevyplatenia dividend,
  • vysoké kurzové riziko, vysoké riziko podnikania,
  • investor nemá právo na splatenie menovitej hodnoty.

Postup pri rozhodovaní o emisii akcií:

  1. rozhodovanie odruhu akcií: kmeňové, prioritné, zamestnanecké,
  2. rozhodovanie o forme akcie: na meno, na doručiteľa,
  3. rozhodovanie opodobe akcií: zaknihované, listinné,
  4. určenie menovitej hodnoty,
  5. rozhodovanie o umiestnení akcií ,
    1. na burze, mimo burzy
    2. verejnou ponukou, súkromným umiestnením
  1. rozhodovanie oručiteľovi emisie: dohoda, konkurenčná ponuka,
  2. rozhodovanie oforme predaja: ponuka pri fixnej cene, tender, aukcia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *